reklama

Skvelý žúr so zlým koncom čiže noc bez rodičov

Jedná z povinných poviedok na VŠMU.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Je šesť hodín večer. Červený hyundai vychádza z garáže. Na ulici, štyristo metrov od domu odkiaľ vychádzalo auto, stáli dve osoby. Peter a Martin. Peter čiernovlasý a nakrátko ostrihaný chlapec malého vzrastu a Martin, vysoký blondiak s modrými očami boli najlepšími priateľmi od základnej školy. Celý svoj doterajší život prežili spolu. Auto vycúvalo von z garáže rovno na ulicu a keď sa dvere zavreli odišlo.

,,Kedy tam už budeme." opýtal sa Peter.

,,Už sme skoro tam. Vidiš ten dom, z ktorého práve vyšlo to červené auto? Tam bývajú."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

,,Aha. Zavolaj im či môžme ísť za nimi."

Martin vytiahol z vrecka mobil a vytočil prvé číslo v zozname.

Pri okne stál Erik spolu so svojou sestrou Silviou. Erik bol o rok starší ako jeho sestra. Mal osemnásť rokov čo znamenalo, že bol už zo zákona dospelý a zodpovedný občan.

Silvia mala sedemnásť ako jej kamarátka Lea, ktorá bola u nich na návšteve. Erikovi sa Lea páčila a tak bol nanajvýš rád, že prišla. V obývačke zazvonil telefon. Erik sa odtrhol od okna a zdvihol ho zo stola.

,,Halo?"

,,Erik. Tu je Martin. Všetko oukej?"

,,Áno. Rodičia práve odišli a nemali by sa vrátiť skôr ako zajtra večer."

,,A čo Michal a Sára? Už su u vás?"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,Nie. Mysleli sme si, že prídu s vami."

,,A my sme sme si mysleli, že už budú u vás."

,,Nevadí, poďte sem a ja im zavolám."

Hore výťahom sa niesli Michal a Sára.Vášnivo sa bozkávali. Keď výťah zastavil na ôsmom, najvyššom poschodí paneláka, Michal vybehol hore schodmi k dverám vedúcim na strechu. Pomaly ich otvoril a vyšiel von.

,,Počkaj, dvere!"

Sára chytila dvere skôr než sa zavreli. Michal našiel úlomok betónu a podal ho Sáre.

Keď Sára podložila dvere kúskom betónu podišla s Michalom k okraju paneláka, kde sa posadili. Kochali sa výhľadom na mesto. Sára si položila hlavu na priateľove rameno a povedala:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,Milujem ťa."

,,Aj ja teba milujem Sára."

Pobozkal ju na čelo. V tom zazvonil Michalov mobil.

,,Ahoj. Tu je Erik. Kde dočerta ste?"

,,Erik? Dofrasa. Ja som na to zabudol. Neboj sa, už ideme."

,,Tak si pohnite človeče."

Michal zložil telefón a pozrel na Sáru.

,,Musíme ísť."

,,Čo sa deje?"

,,Párty sa deje."

Martin s Petrom vošli dovnútra zadným vchodom aby nevzbudili pozornosť susedov, hlavne pani Matildy.Pani Matilda bola stará dievka. Bez detí a bez muža. Rada sa starala do problémov iných ľudí, no o svojích nikdy nehovorila. Žila so svojími dvoma psami Rukom a Makom, ktorí boli niekedy otravnejší ako ich majiťeľka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,Všetko prichystané?" opýtal sa Peter.

,,Všetko! Už len čakáme na statných." odpovedal Erik.

,,Koľkých ste vlastne pozvali?" zaujímal sa Martin.

,,Tak spolu s nami, vami, Michalom a Sárou, ešte ďalších desiatich."

,, Ooo... už sa teším. To bude žúr. Spijeme sa jak hovada."

,,Peter ukľudni sa. Ešte to ani nezačalo a ty si jak blázon." napomenula ho Silvia.

,,Fíha, takú poznámku som čakal skôr od Erika, kedže už má tých osemnásť."

Erik chcel niečo uštipačné povedať na Petra, no prerušilo ho hlasné zvonenie zvončeka. Silvia pribehla k oknu a pozrela sa von. Boli to samozrejme ďalší hostia.

,,Došľaka, zabudla som im povedať, že majú ísť zadným vchodom. Lea choď im prosím ťa otvoriť a ukázať, kde si majú odložiť veci."

Lea zbehla dole na chodbu a privítala hostí. Silvia sa medzitým išla prezliecť do svojej izby, zanechávajúc chlapcov v spálni.

Peter sa pozrel na Erika a opýtal sa ho niečo ,čo sa ho chcel opýtať už dlhšiu dobu.

,,Hej Erik," začal ,,Ty a Lea? Niečo medzi vami je?"

,,Nie. Prečo?"

,,No odkedy som tu, všimol som si, že od nej nevieš odtrhnúť oči. Vkus máš.

Je pekná. To sa musí uznať."

,,Ale nebuď smiešny Peter. Ja a ona? Priznávam páči sa mi, ale ona ma určite nechce. Je to iná liga."

,,Prestaň Erik. Ako môžeš vedieť, že ťa nechce? Rozprával si sa s ňou vôbec?"

Erik si vzdychol, vedel čo príde ak odpovie.

,,Nie, nerozprával som sa s ňou o tom."

,,No ták, nebuď srab! Si starší ako ona. Ženy majú radi starších chlapov."

,,Nemyslím si, že by..."

V obývacej izbe sa zapla hudba. Párty sa začala. Žúr sa tiahol klasickým americkým párty tempom, kde všetci dodržiavali osvedčenú postupku. Vodka, tanec, vodka, tanec a takto dookola pokiaľ to niekto nezvládne a nevybehne dozadu na dvor.

,,Silvia s Erikom nás zabijú."

,,Nezabijú, neboj sa."

,,Nebojím sa Michal, ale sľúbila som Silvii, že prídeme na čas."

,,Zbytočne stresuješ. Pozri už sme tu."

Michal a Sára zaklopali na zadné vchodové dvere.

,,Kám to idete? Domáci niesú doma."

Pani Matilda, suseda, stála spolu so svojími dvoma psami Rukom a Makom pri plote.

,,Ideme za ich deťmi,Erikom a Silviou teta."

,,Aká som ti teta, zasraná! Pakuj domov a neotravuj."

Sára sa pohoršila a keby dvere neotvorila Silvia, tak by tej strige aj niečo povedala.

,,Ahojte, poďte dovnútra."

,,To čo máte za susedu? Preboha to je krava." povedala, keď vošla dovnútra.

,,Ale to je iba pani Matilda, stará dievka, namiesto toho ,aby si hľadala chlapa, nás tu neustále len buzeruje.A len tak mimochodom, kde ste toľko trčali?"

,,Michal ešte musel ísť po jednu vec."

,,Akú vec?"

,,Takú, bez ktorej sa žiadna párty nezaobíde."

Michal vybral z vnútorného vrecka svojho kabátu krabičku s farebnými pilulkami.

,,Čo je to?"

,,To je ekina."

,,Ekina? To su nejaké lieky alebo čo?"

,,Extáza. To je taký druh drogy. A neboj sa je neškodná. Veľa ľudí ich uvžíva na žúroch. Bude to tu ako na tých veľkých amerických žúroch."

,,No ja neviem..." pochybovala Silvia. Michal však bol neodbytný.

,,Neboj sa. Nemá to žiadne vedľajšie účinky. Tak mi povedal kamoš, ktorý to užíva už dosť dlho. Len prehltneš a ideš."

Hore v spálni sedela Lea horúčkovito sa prehrabovala v kabelke. Erik, ktorý práve vyšiel z kúpelni si všimol, že je tam sama. Zaklopal na otvorené dvere a vošiel dnu.

,,Ahoj, čo hľadáš?"

,,To je v prdely. Daniela mi dala počas hodiny biológie vyplniť taký test, že s kým by som šla do postele. A mala som ho dnes ukázať Silvii, no zabudla som ho v triede. Ak ho niekto nájde je po mne. Do konca môjho života sa zo mňa budú smiať."

,,Napísala si do testu aj svoje meno?"

,,Nepamätám si, asi nie, ale cítila som sa tak trápne, keď som ho vyplňovala."

,,Koho si tam napísala?"

,,Lukáša Adama."

,,Jeho? Veď on ani nevie, že existuješ."

,,Diki. Veľmi si ma potešil."

,,Prepáč nemyslel som to zle. Ale Lukáš? Je starý a zadaný."

,,Ja viem, ale mal to byť môj ideálny partner."

,,On je teda ideálny, to určite, ale zabudni na to čo som povedal."

,,Dúfam, že nikto nezistí, že som to písala ja."

Pozrela sa na Erika, prisunula sa k nemu bližšie a opýtala sa ho:

,,Erik ak by si mal vyplniť podobný test, koho by si vybral ty?"

Erik bez rozmýšľania odpovedal.

,,Neviem. Asi teba."

Zasmiala sa.

,,Ale prestaň, mňa? Také obyčajné dievča?"

Erik sa začervenal, no pokračoval.

,,Obyčajné? Lea, ty si múdre a krásne dievča."

,,Jój, si zlatý."

Lea sa pomaly naklonila k Erikovi, ten sa nenápadne prisunul bližšie k nej.

Jemne pootočil hlavou vľavo a priblížil sa k Leiným perám.

,,Lea! Neuveríš, kto práve volal."

Lea sa strhla a pozrela do dverí. Tám stála, celá natešená Silvia.

,,Lukáš Adam! Príde tu. Poďme sa prichystať."

Dievčatá odišli z izby a Erika nechali sedieť na posteli samého.

Zvonček znova zvonil.

Silvia vybehla na chodbu a otvorila dvere. Bol to Lukáš so svojou priaťeľkou Christínou.

,,Ah- ...ahojte." pozdravila ich trochu vyvedená z miery príchodom aj jeho priateľky.

,,Ahoj."

,,Slušná párty." pochválil Lukáš.

,,Poďte ďalej, prinesiem niečo na pitie?" ponúkla sa Silvia.

,,Vodku."

,,Kde tu máte toaletu?" opýtala sa Christína.

,,Rovno po chodbe a na konci doľava."

Dole schodmi zišla Lea, ktorá sa minula s Christínou. Keď uvidela Lukáša srdce jej začalo byť na plné obrátky.

,,A-ahoj." pozdravila vzrušene.

,,Čau."

Zapozerala sa naňho. Mal hnedé oči a krásny široký úsmev. Keď si uvedomila, že sa Lukáš začína cítiť nesvoj, vyhapkala zo seba:

,,Ja- ...ja som Lea."

,,Lukáš."

,,My ...chodíme spolu do triedy."

,,Hej? Nevedel som. Nepamätám si, že by som ťa niekde videl."

,,Nie? Chodíme spolu na biológiu."

,,Áa jasné! Sedíš v zadnom rade."

,,Áno! Tak si ma predsa len pamätáš."

Lea bola celá bez seba. Pamätal si ju. A len na tom jej záležalo.

,,Lukáš, čo tu stojíš? Poďme tancovať. "

Christína sa vrátila a vošla medzi Leu a Lukáša.

,,A ty si kto?" opýtala sa.

,,Nikto." rýchlo povedala Lea a otočila sa na odchod.

,,Počkaj, ja ťa poznám. Ty si Lea však? Krvavá Lea?"

,,Nie."

Lea chcela odísť, no Christína posmešne vyrývala.

,,Ale áno. V prvom ročníku si prišla s krvavými flekami na nohaviciach. Čo zabudla si tampóny?"

Rozosmiala sa.

,,Fúj." povedal Lukáš, ktorý sa znechutene pozrel na Leu.

,,Počkaj," zastavila Leu, Christína ,,V lavici si zabudla toto."

Ukazala na test o ideálnom partnerovi.

,,To nie je moje." zaklamala.

,,Sedíš v poslednej lavici, v poslednom rade na biológií. Či nie?"

Podala test Lukášovi a ten sa rozosmial.

Lea vybehla hore schodmi. Vošla do prázdnej izby a zavrela za sebou dvere.

Sadla si na posteľ a rozplakala sa. Nenávidela ju. Kvôli nej a tomu blbému testu bola teraz Lukášovi na smiech. A tak sa ponorila do depresii a schúlená do kĺbka si ľahla na postel. Pod sebou však zacítila niečo tvrdé. Bola to krabička s tabletkami. Hodila do seba tri a zostala ležať.

Keď otvorila dvere a vyšla na chodbu začala svet vnímať inak. Okolitý svet sa jej začal javiť plnší, farebnejší, priam neskutočný. Hudba vychadzajúca z obývacej izby bola intenzívnejšia a melodickejšia ako zvyčajne. No pocit harmónie a kľudu nahradil pocit strachu a únavy. Lea začala pomaly padať dole schodmi.

,,Lea! Čo ti je? Lea počuješ ma?" kričal Erik.

,,Lea?!" natriasal s ňou. Nevedel čo má robiť. Nikto nevedel.

,,Bože čo sa jej stalo?"

,,Pozrite čo mala vo vrecku."

Peter vytiahol Lei z vrecka krabičku s pilulkami a podal ju Silvií.

,,Extáza! Povedal si, že je to neškodné." zakričala na Michala a hodila po ňom krabičku.

,,Ja za to nemôžem. Musela sa predávkovať." kričal Michal.

,,Bože čo budeme robiť? Lea, zlatko, si v poriadku?"

Lea neodpovedala len nehybne ležala na zemi.

,,Musíme je odniesť do nemocnice." povedal Erik.

,,Zbláznil si sa, veď je nadrogovaná. Pošlu na nás políciu a nezabúdaj, že väčšina z nás to užila tiež." varoval ho Michal.

,,Fízli, fízli, fízli." vykríkol niekto z hostí.

Zadné dvere domu sa otvorili a von začali vybehovať skupinky ľudí, no polícia už čakala na záhrade. Obkľúčila dvor a začala chytať hostí. Vznikol chaos.

Zvyšní, medzi ktorými boli Martin, Peter, Michal a Sára vybehli prednými dverami.

No aj v predu čakala polícia. Niektorí sa rozdelili. Martin a Peter išli hore ulicou, no na konci ulice ich čakala hliadka. Michal so Sárou utiekli opačným smerom. Preskočili susedný plot a skryli sa v kroví.

Na celý ten chaos sa z okna pozerala pani Matilda, suseda.

Ľuboš Oravec

Ľuboš Oravec

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dvadsaťročný chlapec, ktorý sa snaží uspieť tam kde iní zlyhali. Tiež sa snažím písať poviedky a dokončiť knihu. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu